Alex Beard je učiteľkou v južnom Londýne. Utrápený stagnáciou profesie sa vydal hľadať alternatívne nápady pre svoju prácu.
S ohľadom na to precestoval viac ako 20 krajín, navštívil školy a zlepšil inovatívne nástroje a metódy pre vyzývateľučiteľstvo 21. storočia.
pozrieť viac
Potvrdené: Samsung skutočne vyrába skladacie obrazovky pre…
Čína vykonáva experimenty so zebričkou na vesmírnej stanici...
Kniha Prirodzene narodení žiaci je výsledkom tejto cesty. Beard v ňom spojil notoricky známe príklady a zamyslel sa nad hlavnými problémami, ktorým bude oblasť vzdelávania čeliť v neskorších desaťročiach.
„Kreativita, schopnosť riešiť problémy a dôležitosť učiteľov sú pre školy veľkou výzvou. A to všetko uprostred veľkého neznáma, ako sa vysporiadať s novými technológiami a umelou inteligenciou,“ zdôraznil.
Pozri nižšie pozíciu londýnskeho profesora v rozhovore pre BBC News Mundo pri príležitosti Hay Festivalu v kolumbijskej Cartagene.
Počas vyučovania v škole v južnom Londýne na Kent Road Alex Beard poznamenal, že urobil chybu, keď prijal do vyučovacieho procesu zastarané metódy, pričom toto bola prvá z nich.
„Uvedomil som si, že používam metódy, ktoré Sokrates používal na agore, asi pred 2000 rokmi, aby som učil deti, ktoré mali mobilné telefóny a žili v budúcnosti,“ povedal.
Druhá výzva sa zaoberá zameraním, ktoré by oblasť vzdelávania mala klásť vo vzťahu k budúcnosti. Učiteľ v triede teda nakoniec učí deti, ako zložiť test.
Učitelia potrebujú autonómiu a profesionalitu. Nemôžu za to, že trénujú mladých ľudí k pod očakávaniam.
„Verím, že by sme mali učiteľa premeniť na jedného z najdôležitejších ľudí v spoločnosti. Pretože v konečnom dôsledku sú to oni, ktorí budú formovať našu kreativitu, našu sociálnu súdržnosť, ktorí položia základy vedúce k vytvoreniu silnej a udržateľnej ekonomiky,“ zdôraznil Alex Beard.
V súhrne Alex Beard tvrdí, že deti potrebujú tri veci. "Prvým je naučiť sa myslieť, ale spôsobom, ktorý je v súlade s výzvami budúcnosti." Tu prichádza kritickosť a úloha, ktorú chcú hrať vo svete.
"Druhým je naučiť sa konať, ale predovšetkým byť kreatívnymi ľuďmi." Pri mnohých výzvach, ako sú environmentálne a sociálne, je potrebné, aby rozvíjali kreativitu a naučili sa pracovať s pomocou nových technológií.
"A tretím je použiť túto kreativitu pri riešení problémov, ktoré predstavuje moderný svet." Toto, aby sa postarali o seba a svojich blízkych, pracujú hlavne na emocionálnej inteligencii a empatii.
V knihe prirodzene narodených žiakov sa diskutuje úlohu vzdelávania v pomoci hľadať „zmysel vecí, ktoré robíme“.
Týmto spôsobom niektoré veci zmenili spôsob, akým chápeme vzdelávanie, a to prostredníctvom výskumu psychológie, raného vývoja a dokonca aj neurovedy.
Tvárou v tvár tomu kognitívni vedci dospeli k záveru, že existuje hierarchia skúseností, ktorých výsledky vedú k učeniu.
Trvanie na opakovaní a zapamätávaní vyvoláva emocionálnu reakciu, „to znamená, že vo vás vyvolávajú pocit vzrušený, smutný, zmätený atď. – môžete si zachovať viac vedomostí ako cez „decoreba“,“ podčiarkol.
O zmysel pre vyučovanie môže to súvisieť s výkonom práce a povolania, ktoré chce vykonávať, ale pre Bearda je to veľmi obmedzený pohľad na učenie.
„Niečo vám môže dávať veľký zmysel, pretože je to niečo, čo milujete. Je to dôležité pre teba ako človeka."
Takže, ak máte radi hudbu, matematiku, jazyky a začnete študovať veci, ktoré máte radi, majú pre vás význam vďaka vašej identite a spôsobu vyjadrovania.
Jedným z dôvodov, prečo sa profesor z Londýna rozhodol pre cestu, boli úvahy o ovládaní nových technológií, sociálnych sietí a vzniku tzv. veľké dáta (analýza objemov dát z používania internetu) medzi všetkými oblasťami.
Zámerom bolo pochopiť ako sa dajú uplatniť nové technológie a umelá inteligencia vo vyučovaní. Nie náhodou, prvým cieľom bolo Silicon Valley.
„Tam som prvýkrát videl učiteľa robota. A nebol to android pred triedou: v skutočnosti to bol softvér s umelou inteligenciou v prostredí internetovej výučby,“ poznamenal.
Pred počítačom so slúchadlami na ušiach bolo laboratórium s učiteľkou a približne desiatimi päťročnými deťmi.
Tak, ako program pomohol študentom, dokázal vnímať aj silné a slabé stránky každého z nich a automaticky prispôsoboval hodiny. Na konci by vymyslel personifikovaný vzdelávací program a odovzdal ho učiteľom.
„Ďalší príklad: v roku 2013 štúdia Oxfordskej Martin School odhalila, že v budúcnosti by roboty mohli nahradiť 700 profesií, ale žiadna z nich Učiteľské práce – t. j. učiteľ na základnej škole, v predškolskom zariadení, na strednej škole a dokonca aj na vysokej škole – boli s dobou spočítané. A je to pravda. Deje sa to preto, že vyučovanie je určite ľudský proces,“ zdôraznil učiteľ.
Aj keď existuje umelá inteligencia alebo roboty, vo výchove chýba ľudská interakcia. Ľudia sa učia prirodzene, no narodili sa preto, aby sa učili v spoločnosti. V budúcnosti dôjde k mnohým technologickým vývojom, ale učitelia ich budú integrovať.
Rizikom je, že umelá inteligencia je v niektorých častiach sveta lepšia ako najhorší učitelia. Okrem toho je tu otázka, či je umelá inteligencia lacná, aj keď neprevyšuje vzdelanie, ktoré môže učiteľ ponúknuť.
Ako však uvádza Beard, ide o pesimistický pohľad do budúcnosti. Podstatným bodom je investovať do učiteľov, do ich prípravy, výsledkom čoho sú špecializovaní odborníci schopní narábať s technologickými nástrojmi.
„Verím v prvom rade tomu vyučovanie bude najdôležitejšou prácou 21. storočia. Žijeme v dobe, v ktorej sa míňajú zdroje Zeme, dochádza nám nič,“ zdôraznil.
Jediné, čo je teda neobmedzené, je ľudská inteligencia, vynaliezavosť a schopnosti riešiť problémy. Učitelia sú však tí, ktorí povzbudzujú tento ľudský potenciál, takže pôjde o najdôležitejšie dielo storočia.
„V mojom ideálnom svete by som učiteľov školil rovnakým spôsobom ako lekárov. To znamená, že učitelia by vyštudovali univerzitu a potom by tri roky spájali vyučovanie s vedomosťami iných, skúsenejších učiteľov,“ vysvetlil.
Profesori by teda nielen replikovali to, čo sa naučili na univerzite, ale rozvíjali by prácu spolu s iným profesorom a zlepšovali svoje vedomosti.
O najväčšia vzdelávacia výzva v Latinskej Amerike je nerovnosť, porovnávajúca najvyššiu úroveň s najnižšou. Tejto nerovnosti, ktorá je ešte zreteľnejšia medzi mestskými centrami a vidieckymi oblasťami, je potrebné venovať komplexnú a naliehavú pozornosť.
Ďalšou potenciálnou výzvou je demokratizácia prístupu k vzdelaniu je kvalitné vzdelanie.
Napokon, tretím a najkritickejším bodom sú učitelia. „Musíme vyriešiť školiace problémy, ale nielen to, školenia, propagácie profesie, aby nemenili triedu za lepšie platené miesta,“ varoval.
Ďalšou z výziev, ktorým Latinská Amerika čelí, je obtiažnosť alebo takmer nemožnosť prístupu obyvateľov niektorých regiónov do mestských centier.
Vzhľadom na to je potrebné vytvárať nové modely, aby sa deti a mladí ľudia mohli kvalitne vzdelávať na miestach, kam sa učiteľ nedostane.
“A príklad chánova akadémia je veľmi dobrá, pretože dokáže správne využívať nové technológie na vytváranie projektov dištančné vzdelávanie, ktoré funguje veľmi dobre a môže prispieť k dobrým výkonom študentov“, komentoval.
„Posúvame sa k spoločnosti, ktorá zdieľa svoje myšlienky na základe neobmedzeného zdroja vedomostí,“ poznamenal.
Pre učiteľa je jedným z najväčších problémov súčasného vzdelávacieho systému zabezpečenie neustálej konkurencie medzi žiakmi. Táto prax vytvára uzavreté prostredie s malou kreativitou a nedostatkom spolupráce, čo by malo byť základom sveta.
Predstavujeme si výzvy, ktoré možno prekonať iba spoluprácou a ľudskou predstavivosťou. Preto je potrebné mať profesionálov schopných rozvíjať okrem individuálnej inteligencie aj kolektívnu inteligenciu.
„Existuje niekoľko veľmi serióznych štúdií, ktoré demonštrujú efektivitu otvorených systémov, kde sa podporuje kreativita, kde vzniká viac nápadov. A toto nás učí samotná príroda: ako zviera rastie, dokáže byť oveľa efektívnejšie, pokiaľ ide o uvedomenie si a nasmerovanie energie, ktorú potrebuje na prežitie,“ povedal.
*S informáciami od BBC News Mundo
Prečítajte si tiež: MEC publikuje text s novými usmerneniami pre vzdelávanie učiteľov