A dynamit Ide o výbušné zariadenie zložené z nitroglycerínu a absorbčných látok. Nitroglycerín je nestabilný materiál a citlivý na trenie alebo zvýšenie teploty, čo spôsobuje jeho výbuch.
Týmto spôsobom je dynamit veľmi prítomný v karikatúrach, ako napríklad Road Runner, je však mimoriadne nebezpečný a nemal by sa používať na komédia.
pozrieť viac
Astrológia a génius: TOTO sú 4 najskvelejšie znaky…
iPhony, ktoré neuspeli: 5 uvedení verejnosťou odmietnutých!
Napriek tomu, že sa objavuje dokonca aj v detských kresbách, mnoho ľudí nepozná pôvod dynamitu. Ak sa chcete dozvedieť viac, pozrite sa ktorý vynašiel dynamit!
Začiatok vzniku dynamitu nastal v roku 1846 s chemikom taliansky Ascanio Sobrero. Vo svojom laboratóriu spojil glycerol, kyselinu dusičnú a kyselinu sírovú, výsledkom čoho bol nitroglycerín. Avšak nitroglycerín bol extrémne nestabilný a ľahko explodoval.
Alfred Nobelbol to on, kto vytvoril stabilnejšiu výbušninu zo zmesi nitroglycerínu a kremeliny. Bol prvým veľkým výrobcom materiálu, avšak kvôli už spomínaným problémom jeho továreň explodovala a v roku 1864 zapríčinila smrť jeho brata Emila Nobela a ďalších štyroch mužov.
Z tohto dôvodu sa Alfred venoval objavovaniu bezpečnej manipulácie s nitroglycerínom. Potom, v roku 1867, dostal nápad zmiešať materiál s iným absorbentom: oxidom kremičitým.
Na explóziu dynamitu bolo teda potrebné zahrnúť detonátor, ktorý tiež vynašiel Alfred Nobel. Rozbuška je vyrobená s poistkou, drevenou hmoždinkou a strelným prachom. Dynamit sa teda spustí až pri rázovej vlne uvoľnenej detonáciou.
V roku 1867 získal Nobel patent na dynamit, ale pokračoval vo výskume. Už v roku 1876 si vedec patentoval gelignit, gél pozostávajúci z nitroglycerínu, celulózy a iných želatínových látok.
Gelignit sa zasa okrem toho, že je stabilnejší ako pôvodný dynamit s oxidom kremičitým, ukázal aj ako potentnejší, navyše sa nerozpúšťa vo vode.
Prečítajte si tiež:
