Hoci diskusia nie je nedávna, v Brazílii sa diskusie o rodová ideológia sa začala presadzovať v roku 2014, pri príprave Národného plánu vzdelávania (PNE). Práve v tom čase odporcovia myšlienky vytvorili hnutie s názvom „Škola bez párty”.
Mobilizácia bola taká, že politici, výskumníci, organizácie občianskej spoločnosti a občania obyčajní ľudia, ktorí sa zapájajú do obhajovania stanoviska, či už odporujúceho alebo priaznivého návrhu PNE.
pozrieť viac
Výkon učiteľa je kľúčovým faktorom pre úplné začlenenie študentov…
Pochopte, ako môže správanie detí naznačovať utrpenie v…
Nuž, ale o čom je v praxi rodová ideológia? Keďže má odlišné myšlienkové prúdy, tému možno čítať z rôznych perspektív. Aby sme lepšie porozumeli tejto dynamike, nižšie objasňujeme niektoré z hlavných pojmov, ktoré prenikajú do diskusií.
Stručne povedané, pohlavie možno definovať ako to, čo identifikuje a odlišuje mužov a ženy. Preto podľa tradičných definícií existujú iba dve pohlavia: muž a žena.
Z hľadiska zdravého rozumu je teda možné použiť toto slovo ako synonymum pre „sex“ vo vzťahu k tomu, čo je vrodené mužskému, ako aj ženskému správaniu.
Avšak, ak predpokladáme definície psychológie a sociálnych vied, rod je to, čo ľudí sociálne odlišuje. Pritom sa berie do úvahy historická konštrukcia rolí pripisovaných mužom a ženám.
Z tohto dôvodu môže byť pohlavie chápané ako sociálna rola, a preto môže byť konštruované a dekonštruované. To znamená, že to nie je niečo obmedzené, ako navrhujú biologické vedy, naopak, môže prejsť niekoľkými variáciami.
Najväčšou výzvou pre teoretikov a výskumníkov v tejto oblasti je preto presne definovať ktoré rozdiely medzi mužmi a ženami sú biologické a ktoré prechádzajú sociálnymi konštrukciami celoživotné.
Na základe hraníc psychológie a sociálnych vied nie je rodová identita nič iné ako spôsob, akým sa jednotlivec identifikuje so svojím pohlavím.
V praxi to znamená, že človek sa okrem toho, že je, môže spoznať aj ako muž alebo žena zapadajú do oboch alebo do žiadneho pohlavia bez toho, aby boli nevyhnutne v súlade s pohlavím biologické.
Rodová identita súvisí najmä s tým, ako jednotlivec vníma sám seba vo vzťahu k svetu a tiež ako chce byť uznávaný.
Hlavné typy rodovej identity možno rozdeliť do troch: cisrodová, transrodová a nebinárna. Pozrime sa na definíciu každého z nich.
Bežne známi pod skratkou „cis“ sú jednotlivci, ktorí sa stotožňujú so všetkými aspektmi svojho rodu. Ako príklad môžeme uviesť ženu, ktorá sa narodila so ženským pohlavným orgánom a prejavuje sa podľa spoločensky diktovaných „pravidiel“ pre ženské pohlavie a za takú sa uznáva. Ide teda o cisgender ženu.
Na rozdiel od predchádzajúceho výrazu, ktorý je reprezentovaný skratkou „trans“, hovorí výraz transgender úcta k ľuďom, ktorí sa neuznávajú podľa pohlavia, ktoré im bolo pridelené narodenia. Ak sa tá istá žena v predchádzajúcom príklade narodí so všetkými biologickými charakteristikami ženského pohlavia, no identifikuje sa s mužským pohlavím, bude sa môcť definovať ako muž.
Je potrebné pripomenúť, že transsexualita bola dlho považovaná za duševnú poruchu. V júni 2018 ho však Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v rámci revízie Medzinárodnej klasifikácie chorôb (ICD) vyradila zo zoznamu duševných chorôb.
Nebinárni jednotlivci sú zase tí, ktorí sú na priesečníku dvoch pohlaví (muž alebo žena), alebo ktorí nezapadajú ani do jedného.
Zámena medzi týmito dvoma pojmami je veľmi častá a vyskytuje sa s určitou frekvenciou. Rodová identita však nesúvisí so sexuálnou orientáciou.
Zatiaľ čo prvý koncept súvisí s tým, ako sa subjekt identifikuje s určitým pohlavím, druhý je spojený s pohlavím, ktoré osobu priťahuje.
Transgender muž, teda ten, ktorý sa narodil so ženským pohlavným orgánom, no stotožňuje sa s mužským pohlavím, nemusí byť nevyhnutne sexuálne priťahovaný ženami.
Čo sa týka orientácie, môže byť heterosexuál, homosexuál, bisexuál alebo dokonca asexuál, čo sú ľudia, ktorých sexuálne nepriťahuje žiadne z pohlaví.
Po tom všetkom prejdime k definícii rodovej ideológie. Výraz bol vytvorený zástancami myšlienok, ktoré určujú, že pohlavie je považované za od sociálne konštrukcie.
Prvý záznam tohto výrazu vznikol v roku 1994 v diele „Who stole the feminism?“, preložené do portugalčiny, „Quem stole o feminismo?“ od americkej autorky Christiny Hoff Sommers.
Ako sme videli vyššie, títo myslitelia tvrdia, že nikto sa nenarodil ako muž alebo žena a subjekty si môžu počas svojho života slobodne budovať svoju identitu – alebo svoje pohlavie. „Muž“ a „žena“ sú teda flexibilné roly, ktoré možno hrať bez ohľadu na to, čo je biologicky zavedené.
Výraz začal rásť v roku 1995 v Pekingu, keď sa konala konferencia o ženách.
Prostredníctvom knihy „Gender agenda“ v portugalskom Discussão do Gênero, vydanej v roku 1997, novinár Dale O’Leary vysvetľuje, že k udalosti došlo v usmerneniach pre vlády na celom svete na začlenenie rodového hľadiska do programov a politík vo verejných a súkromných inštitúciách.
Postupom času však aj samotní kongresmani začali kritizovať spôsob odovzdávania informácií. Podľa nich boli takéto relevantné informácie sprístupnené obyvateľom bez predchádzajúceho informovania o danej téme, čím došlo k úplnému skresleniu koncepcie.
Netrvalo dlho a tradičnejšie časti spoločnosti vyvolali odpor voči gender ideológii. Podľa nich existujú len dve pohlavia, ktoré sú určené biologickými vlastnosťami priradenými pri narodení, muž a žena.
Napriek tomu, že ide o starú diskusiu, v roku 2014 mnohí Brazílčania tento výraz počuli prvýkrát. V tom roku sa v Kongrese diskutovalo o Národnom pláne vzdelávania (PNE), dokumente, ktorý stanovuje usmernenia a ciele vzdelávania na desaťročné obdobie.
Cieľ, ktorý vyvolal najväčšiu kontroverziu, sa týkal „prekonania nerovností vo vzdelaní s dôrazom na presadzovanie rovnosti rasovej, regionálnej, rodovej a sexuálnej orientácie“.
Na jednej strane zaujali stanovisko konzervatívnejší poslanci a členovia náboženskej skupiny. Zaoberanie sa gender ideológiou na školách podľa nich deformuje predstavy o mužovi a žene, základu tradičnej rodiny.
Na druhej strane, aktivisti za rozmanitosť a obhajcovia práv LGBTQ+ vystúpili na obranu cieľa a priznali, že pre triedy je základom v boji proti diskriminácii a fyzickému a psychickému násiliu súvisiacemu s rodovými otázkami.
Nakoniec text PNE, ktorý bol schválený, potlačil dva posledné body a ponechal na štátoch a obciach, či ich zahrnú alebo nezahrnú do svojich učebných plánov.