Mercosur (Južný spoločný trh) je ekonomický blok charakterizovaný tým, že je a colnej únie a vytvorená v roku 1991 zmluvou z Asunciónu podpísanou v Paraguaji. Regionálna dohoda má celkovo dvanásť členských krajín rozdelených medzi efektívne, pridružené a pozorovateľské krajiny. Napriek tomu, že má obmedzené medzinárodné zastúpenie, Mercosur sa považuje za veľmi dôležitý pre užší obchod medzi Brazíliou a ostatnými krajinami juhoamerického kontinentu.
K vytvoreniu združenia Mercosur došlo, keď Brazília, Argentína, Paraguaj a Uruguaj uzavreli dohodu o voľnom obchode, ktorá sa postupne rozšírila na susedné krajiny v regióne. V roku 1995 sa blok vyvinul do súčasného stavu colnej únie prijatím TEC (Spoločný vonkajší sadzobník), ktorý stanovuje rovnaké dovozné clá a vývoz praktizujú členské krajiny vo vzťahu k nečlenským krajinám, hoci sa to v plnej miere neuplatňuje (niekoľko výrobkov sa považuje za výnimky z tohto pravidlo).
pozrieť viac
Nerovnosť: IBGE zverejňuje 10 najhorších štátov…
Izrael je 4. najsilnejšia vojenská mocnosť na svete; skontrolujte poradie
V roku 1996 sa začal proces pristúpenia ďalších krajín – v tom čase Čile a Bolívie – ako pridružených členov, teda členov tzv. bloku len s niekoľkými konkrétnymi dohodami o voľnom obchode, bez prijatia TEC a bez hlasovacích práv vo všeobecných rozhodnutiach Mercosur. Neskôr, v roku 2013, sa k bloku pripojili aj Peru a Venezuela, o rok neskôr Kolumbia a Ekvádor. V tom istom desaťročí sa Mexiko začalo objavovať so štatútom člena pozorovateľa, to znamená, že iba sleduje rozhodnutia, ale bez toho, aby sa efektívne podieľalo na bloku. V roku 2010 sa ako pozorovateľ pripojil aj Nový Zéland – krajina v Oceánii, ktorá mala záujem politicky a ekonomicky sa priblížiť k Južnej Amerike ako celku.
Od roku 2006 začala Venezuela vstupovať do prístupového procesu, aby sa stala a riadnym členom bloku, to znamená, že by prijal všetky podmienky dohody a mal by na to právomoc hlasovať. Krajina, ktorej vládol Hugo Chávez a neskôr jeho nástupca Nicolás Maduro, mala v úmysle dosiahnuť väčšiu politickú a obchodnú integráciu s efektívnymi členmi Mercosur, od ktorého získal plnú podporu, okrem Paraguaja, ktorého kongres s konzervatívnejšou ideologickou orientáciou odmietol schváliť vstup nového člena efektívne.
Avšak v roku 2012, v dôsledku toho, čo sa v Paraguaji považovalo za „biely prevrat“, v ktorom bol vtedajší prezident Fernando Lugo zosadený z úradu bez veľkých zdôvodnení, Mercosur dočasne pozastavil účasť krajiny, keďže blok neumožňuje prijímať antidemokratické rozhodnutia medzi jej členov. Výsledkom bolo, že v tom istom roku sa Venezuele konečne podarilo stať sa stálym členom, ktorý skončilo schválením na paraguajskom kongrese o dva roky neskôr, keď sa krajina opäť stala súčasťou Mercosur. V súčasnosti je aj Bolívia – Evo Morales – vo fáze pristúpenia, aby sa stala stálym členom, o čom budú ešte hlasovať parlamenty všetkých v súčasnosti účinných členov.
Preto je zostava členov Mercosuru organizovaná takto:
Zo štatistického hľadiska členské krajiny Mercosur tvoria asi 40 % obyvateľstva Latinskej Ameriky a väčšinu hrubého domáceho produktu Južnej Ameriky, s dôrazom na pre Brazíliu, ktorá je považovaná za najrozvinutejšiu krajinu v regióne, aj keď z hľadiska rozvoja trochu zaostáva človek. Cieľom bloku je v budúcnosti dosiahnuť stav spoločného trhu s voľným pohybom tovaru, tovaru, kapitálu a ľudí medzi jeho členov, čo si stále vyžaduje okrem väčšej politickej integrácie aj prepojenie z hľadiska infraštruktúry, vrátane telekomunikácií a dopravy.
REKLAMA
Vplyv združenia Mercosur na hospodárstvo ich príslušných krajín je nepochybne zdôraznený lepšími obchodnými vzťahmi, ktoré získali. Pre predstavu, pred 90. rokmi minulého storočia hlavní brazílski dovozcovia a vývozcovia boli Spojené štáty, ktoré predbehla Argentína práve kvôli vývoju dohody regionálne. Okrem toho niekoľko brazílskych spoločností založilo prevádzky na argentínskych a uruguajských územiach, okrem toho, že zlacnili poľnohospodárske a priemyselné produkty. Turizmus zase zaznamenal veľký skok vďaka tomu, že pre obyvateľov členskej krajiny, ktorí chcú navštíviť tú druhú, nie sú potrebné víza.
Na druhej strane existuje veľké množstvo kritiky namierenej na Mercosur, pričom mnohé sa týkajú protekcionistických opatrení nakoniec prijali jej členovia – predovšetkým Argentína – v prospech svojich národných výrobcov. Okrem toho sa vo vnútornom kontexte mnohí domnievajú, že účasť Brazílie v bloku obmedzuje obchodné aktivity krajiny vo vzťahu k zahraničnému obchodu. Toto isté myslenie sa reprodukuje v kontexte ostatných členských krajín, takže vlády sú často napádané búrlivými diskusiami o tejto otázke.
Avšak aj napriek kritike, ktorú dostáva, Mercosur vykazuje evolučný trend a očakáva sa, že jeho dohody dosiahnu väčší vývoj v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov. Hlavnými problémami, s ktorými sa stretávajú, je vyrovnávanie perspektív rozvoja medzi nimi ľudí a dosiahnuť vyšší stupeň konkurencieschopnosti voči iným ekonomickým blokom, najmä NAFTA a Európska únia.
