V stredoveku mali členovia Cirkvi strašný zvyk dávať jed na stránky kníh, ktoré boli podľa cirkevného názoru považované za nebezpečné. Toto správanie bolo odhalené v románe Umberta Eca „Meno ruže“ z roku 1980.
A nie je to tak, že v tomto storočí dánski bádatelia našli tri rukopisy zo 16. a 17. storočia pokryté arzénom? Materiál je jednou z najtoxickejších látok, ktoré existujú a v závislosti od množstva môže otrava spôsobiť smrť.
pozrieť viac
ÚŽASNÉ: Vedci našli „pravekého“ tučniaka živého v New…
Program „Atlânticas“ privádza čierne, domorodé a quilombolské ženy do…
K objavu došlo náhodou na University of Southern Denmark (SDU). Jakob Holck a Kaare Lund Rasmussen študovali stránky biografie náboženských postáv a dvoch historických diel, no mali problémy kvôli zelenému obalu.
Vykonaním laboratórneho testu obaja overili, že takéto pokrytie je arzén. Našťastie, narábanie s textami, pravdepodobne patriacimi katolíckej cirkvi, bolo opatrné, aby bádateľov neopil.
Domnievajú sa, že s väzbami s textami o rímskom a kánonickom práve v posledných rokoch nikto neprišiel do styku. Napokon ani jedno z troch diel nebolo elektronicky katalogizované a všetky boli dobre uložené.
O objave Holcka a Rasmussena informovali v článku publikovanom v akademickom časopise „The Conversation“. V ňom sú dva podrobne uvedené, že pigment použitý na obaloch je pravdepodobne "Verde-Paris".
Je to smaragdový kryštalický prášok, ktorý sa ľahko vyrába a v minulých storočiach široko používa. Aby ste mali predstavu, Európa vyrábala prvok vo veľkom, aby sa mohol predávať tak, ako to bolo v prípade obrazov.
Preto je možné, že kusy vystavené v múzeách alebo knihy zo starých zbierok obsahujú okrem iných prvkov aj pigmenty arzénu. V prípade dánskych diel sa vedci domnievajú, že dôvod pigmentácie nie je súčasťou žiadneho pozemku.
Nájdený arzén bol obsiahnutý iba v obálkach kníh, preto ich autori zamýšľali iba chrániť pred červami a hmyzom. A mali pravdu! Stupeň toxicity prvku je taký vysoký, že jeho účinok sa rokmi nekončí.
Po toľkých prekvapeniach boli tri diela katalogizované v knižnici SDU a podľa správ čitateľom nehrozí otrava. Podľa Holcka „sú uchovávané vo vetranej skrini a možno sa ich dotýkať iba v špeciálnych rukaviciach“.
Vetranie je nevyhnutné kvôli riziku, ktoré arzén predstavuje aj pri vdýchnutí. V závislosti od podmienok sa prvok mení na toxický plyn, ktorý vysvetľuje úmrtia zaznamenané vo viktoriánskej ére.
Medzi nimi deti v izbách pokrytých zelenými tapetami v 19. storočí. A čo v súčasnosti skúmané diela, ktoré môžu stále obsahovať arzén? Záhada pokračuje a vedci tvrdia, že v tomto ohľade nie sú známe žiadne štatistiky.