Čo je agrárna reforma? A pozemkovej reformy a prerozdelenie pôdy a iných poľnohospodárskych aktívzvyčajne s cieľom poskytnúť „pôda pre farmára“. Základnou myšlienkou je, že tí, ktorí obrábajú pôdu, ju musia aj vlastniť, aby mali úžitok z plodov svojej vlastnej práce.
Toto hnutie bolo prítomné v niekoľkých krajinách po celom svete a môže siahať ďaleko za hranice prerozdeľovania pôdy, vrátane prepracovania poľnohospodárskeho systému v krajine alebo jednoducho zmeny postupov, aby sa pôda zväčšila udržateľný.
pozrieť viac
Vedci používajú technológiu na odomknutie tajomstiev starovekého egyptského umenia...
Archeológovia objavili ohromujúce hrobky z doby bronzovej v…
Reformy titulov vytvárajú právne nároky na pôdu podľa existujúcich zákonov s cieľom nahradiť tradičné úpravy a, čím sa menia pravidlá užívania pôdy, prevodu, dedenia, predaja a pod, teda pravidlá vlastníctva v r. Zem.
Tento typ reformy je najbežnejší a zvyčajne sa najviac spája s agrárnou reformou. Zahŕňa prevod pôdy z jednej spoločenskej triedy do druhej, zvyčajne od vlastníkov, ktorí nevyužívajú pôdu alebo ju vôbec nevyužívajú nájomcom alebo poľnohospodárskym pracovníkom, ktorí túto prácu vykonávajú poľnohospodárske.
Mechanizmy tohto prevodu sa líšia. V niektorých prípadoch vlastníci pôdy opustili krajinu, čo umožnilo pokračovať v prerozdeľovaní s malým odporom (napríklad v Kórei po japonskej okupácii). Vo väčšine prípadov však zostala v platnosti stará trieda prenajímateľov a bola odstránená. silou (pravidlo vo väčšine komunistických režimov v Číne, Sovietskom zväze a Strednej a Východná).
Táto reforma podporuje zmeny v postupoch využívania pôdy, ako sú špecifické striedanie plodín alebo špecifické typy hnojivá s cieľmi, ako je zvýšenie výnosov plodín, prostredníctvom pravidiel alebo nariadení upravujúcich ich používanie Zem.
Vzdelávacia a ekonomická časť pozemkovej reformy má za cieľ vzdelávať farmárov a iné strany zainteresované strany (napr. dodávatelia poľnohospodárskych vstupov) o poľnohospodárskych postupoch, nové technológie a podobne. Medzi kritické otázky týkajúce sa takýchto reforiem patrí, koho poznatky a postrehy sa cenia (alebo naopak, ignorované) a či propagované metódy a technológie prispievajú k trvalo udržateľnému poľnohospodárstvu spravodlivé.
Od polovice 80. rokov 20. storočia sa Hnutie vidieckych robotníkov bez pôdy (MST) úspešne obsadila a previedla vlastníctvo približne 7,5 milióna hektárov pôdy na približne 370 000 rodín. Využívajú ústavné ustanovenie, ktoré zaväzuje vlastníkov pôdy využívať ich pozemky, ak tak neurobia, môžu si bezzemci na tieto pozemky nárokovať.
Počas okupácií môžu obyvatelia MST vďaka tomuto ústavnému ustanoveniu tvrdiť, že ústava je na ich strane, čo spôsobuje, že mnohé z ich povolaní sú legalizované.
