Kubánska medicína je svetovou referenciou kvality a to je všeobecne známe všetkým záujemcom o túto oblasť. Málokto vie, že univerzity na karibskom ostrove priťahujú trochu nečakané publikum: severoamerických študentov. Vďaka jednoduchým štipendiám odchádzajú černosi a Latinoameričania od strýka Sama do Havany s cieľom zúčastniť sa na promócii svojich snov bez toho, aby nadobudli študentský dlh.
Tento stimul udeľuje Latinskoamerická lekárska fakulta ELAM. Inštitúcia bola založená v roku 1999 a ponúka bezplatné vzdelanie znevýhodnenej mládeži z chudobných krajín v Karibiku a Strednej Amerike zasiahnutej hurikánmi Georges a Mitch. V súčasnosti sú súčasťou študentského zboru organizácie študenti narodení vo viac ako 124 krajinách. Partnerstvo so Spojenými štátmi sa začalo v roku 2001, počas vlády Fidela Castra.
pozrieť viac
IBGE otvára 148 voľných pracovných miest pre agenta pre výskum sčítania ľudu; vidieť ako…
Uverejnený zákon, ktorým sa ustanovuje „Program na získanie…
Všetko to začalo návštevou čiernych amerických kongresmanov z kongresového čierneho výboru na Kube. V tom čase vedúci predstavitelia informovali, že v oblastiach obývaných menšinami je nedostatok lekárov a v reakcii na to kubánsky vodca ponúkol štipendiá študentom s nízkymi príjmami. Odvtedy sa za výber stala zodpovedná Medzináboženská nadácia pre komunitnú organizáciu (IFCO), ktorú podporil ELAM.
Priemerný počet žiadostí je 150, no reálne sa ich týka len 30. Z toho desať je poslaných na Kubu. Kurz trvá šesť rokov, o dva roky dlhšie ako v Spojených štátoch, kde sa mimochodom ponúka ako postgraduálny titul. Okrem času venovaného promócii je tu ďalší rok venovaný prípravným triedam zameraným na výučbu španielčiny a prírodných vied.
Čo sa týka štipendia, zahŕňa to ubytovanie na internátoch, tri jedlá denne ponúkané v jedálni na akademickej pôde, ako aj uniformu, knihy v miestnom jazyku a mesačnú finančnú pomoc. Asi 170 severoamerických lekárov už absolvovalo ELAM a na oplátku sa po návrate do Spojených štátov zaviazali pracovať v oblastiach bez zdravotníckych služieb.
Keď hovoríme o Severoameričanoch, ktorí študujú medicínu na Kube, vyvolávajú určitý údiv dva faktory. Prvým je politické napätie medzi oboma krajinami. Študenti však tvrdia, že pri štúdiu je táto problematika vynechaná. Druhým je zamyslieť sa nad tým, čo núti študentov opustiť bohatú krajinu, aby sa zúčastnili na programe zameranom na študentov s nízkymi príjmami.
Odpoveď na túto otázku spočíva v štatistike. V Spojených štátoch stojí lekársky kurz v priemere 200 000 až 300 000 USD. Väčšina latinskoamerických a čiernych študentov v krajine si tieto náklady nemôže dovoliť. Až tak, že sú súčasťou len 6 % zapísaných študentov. Pri analýze študentov ELAM je 47 % amerických absolventov černochov a 29 % Latinoameričanov.
Počas prijímacieho procesu sú severoamerickí študenti informovaní o miestnych špecifikách, ako je jednoduché ubytovanie a ťažkosti s prístupom na internet a napájanie. Čo však študentov prekvapuje, je metóda vzdelávania zameraná na interakciu s pacientmi a prevenciu. Sarpoma Sefa-Boakye, absolventka ELAM, uvádza, že kontakt je nadviazaný od začiatku kurzu.
V rozhovore pre BBC lekár hovorí, že v Spojených štátoch sú herci využívaní školami na zastupovanie pacientov. Na Kube sa žiaci v prvej triede učia podávať injekcie a všetko sa učia priamo v ambulanciách. Melissa Barber, tiež absolventka ELAM, vyzdvihuje komunitný charakter kubánskeho medicínskeho systému. Mladá žena opisuje, že každý tím je zodpovedný za určitý geografický región.
Lekári a sestry v nej udržiavajú priamy kontakt s jej obyvateľmi, do hĺbky ju spoznávajú a vykonávajú návštevy z domu do domu. Profesionáli sú teda schopní stanoviť diagnózu, ktorá zohľadňuje psychologické, sociálne a biologické prvky. Ak si situácia vyžaduje osobitnú starostlivosť, pacient je odkázaný na polikliniky vybavené všetkými špecializáciami.
Opäť je systém porovnávaný so severoamerickým. Dvaja lekári pripomínajú, že v Spojených štátoch mnohí pacienti nemajú ani zdravotné poistenie. Preto sa lekárska konzultácia uskutočňuje vtedy, keď si prípad vyžaduje naliehavosť a už nie je čas na prevenciu.
Po návrate do svojej domovskej krajiny musia lekári vyškolení na Kube zložiť predchádzajúce skúšky a tiež absolvovať lekársky rezidenčný program. Väčšina z nich pracuje v primárnej starostlivosti, čo je oblasť, ktorej v Spojených štátoch chýbajú lekári. V tom zohrávajú zásadnú úlohu pri znižovaní detskej úmrtnosti a iných problémov typických pre chudobné vrstvy obyvateľstva.
Jednou z najväčších ťažkostí, ktorú uvádzajú čerství absolventi, je čas strávený s pacientmi. Na Kube si zvyknú na dlhú službu, kým na americkej pôde trvá konzultácia v priemere 15 minút. Sarpoma priznáva, že tento zvyk je frustrujúci, pretože cíti potrebu vedieť o pacientovi viac. Tvrdí tiež, že absolvovala málo školení v bežnejších prípadoch v Spojených štátoch.
Ako príklad uvádza núdzové situácie súvisiace s predávkovaním a strelnými poraneniami, ktoré sú na karibskom ostrove menej časté. Medzi oboma systémami je ešte jeden rozdiel, tentoraz súvisí s využitím zobrazovacích a laboratórnych testov. V USA je ich aplikácia väčšia ako na Kube, kde sa vo väčšine prípadov odporúčajú ako doplnok k prvotnej diagnóze.
V každom prípade odborníci vyškolení v iných krajinách upozorňujú, že nie je dôvod byť podozrievavý z prípravy získanej na promócii. Rozhovory BBC poukazujú na to, že aj s touto mentalitou je realita lekárov na Kube iná. Tam sú v komunitách veľmi vítaní, vrátane toho, že sa dostanú tam, kde sa nedostanú odborníci z iných krajín.
