Kvalita japonského vzdelávania je medzinárodne uznávaná a vďaka nej sa krajina objavuje na prvých miestach v hlavných svetových rebríčkoch vzdelávania. Nie je to nič nové, ale viete, aké sú detaily, ktoré posúvajú japonský vzdelávací systém na takú vysokú úroveň?
Brazílčania žijúci v tejto krajine a odborníci na vzdelávanie odhaľujú špecifiká, ktoré vytvárajú solídnu japonskú vzdelávaciu metodológiu. V krajine, kde nové koexistuje so starým, rešpekt k veciam verejným, stimuly k práci Kľúčovým prvkom takýchto výsledkov je ocenenie učiteľa a účasť rodičov. priaznivý.
pozrieť viac
IBGE otvára 148 voľných pracovných miest pre agenta pre výskum sčítania ľudu; vidieť ako…
Uverejnený zákon, ktorým sa ustanovuje „Program na získanie…
Príchod do školy, navštevovanie naplánovaných hodín, robenie domácich úloh, interakcia so spolužiakmi... myslíte si, že rutina študentov v japonských školách je taká? Viac ako školské osnovy káže inštitúcia dôležitosť tímovej práce, rešpektu k tomu, čo patrí každému a mimoškolských aktivít.
Rozdiely začínajú byť citeľné v obstarávaní školských pomôcok. Zoznam požadovaný školami obsahuje položky, ktoré nám môžu byť neznáme, ako je chirurgická maska, kryt na prevenciu nehody (bosai zukin), handričku na prach (zokin) a topánku, uwabaki, ktorú treba použiť vždy, keď dieťa vstúpi do školy.
Konštitúcia školského zoznamu veľa hovorí o úlohe žiaka v škole. Prvý z nich sa týka pomoci pri upratovaní prostredia od triedy až po prenášanie obedov kolegov (tam je potreba rúška). Úlohy sa vykonávajú striedavo a zahŕňajú umývanie škatúľ s mliekom používaných v občerstvení.
S filozofiou úcty k starším sa pracuje aj v škole, ako príprava na trh práce. Vo firmách musí zamestnanec chápať vzťah medzi veteránmi a nováčikmi, sempai-kohai, niečo, čo začalo pri športových aktivitách vykonávaných v škole.
Aj keď to nie je povinné, takéto aktivity nakoniec absolvujú študenti, ktorí sa obávajú vylúčenia zo skupiny. Funkcie vykonávané v každom tíme sa líšia podľa stupňa skúseností študenta. To znamená, že začiatočník nikdy nevstúpi na kurt v športových súťažiach, napriek tomu, že každý deň trénuje.
Prvé úlohy, ktoré vykonávajú, predstavujú podporu pre starších kolegov, ako je chytanie lopty vyhodenej mimo ihriska, podpora, dopĺňanie vody a nosenie športového vybavenia spoluhráčov. Vstup do súťaží je postupný, keďže žiaci získavajú viac skúseností.
Jedným z hlavných aspektov japonského vzdelávania je ocenenie učiteľskej profesie. Úlohy, ktoré plní učiteľ, ďaleko presahujú rámec vyučovania a zahŕňajú jeho účasť na administratívnych službách, návštevy u študentov doma a poradenstvo. To naznačuje efektívnu účasť učiteľa na pedagogickom procese.
Uvádza to správa, ktorú nedávno zverejnila Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Japonskí profesori sú tí, ktorí pracujú najviac, v porovnaní s profesionálmi, ktorí žijú v podobných krajinách. vyvinuté. Odpracujú 1 883 hodín ročne, pričom svetový priemer je 1 640.
Na druhej strane, čas strávený výučbou je kratší ako v iných krajinách. V prvých šiestich ročníkoch základnej školy strávia vyučovaním 610 hodín oproti 701 na celom svete. Počas nasledujúcich troch rokov dosahujú 511 vyučovacích hodín oproti priemeru OECD 655.
Ďalším bodom, na ktorý japonskí učitelia poukazujú pri návšteve Brazílie, je prítomnosť mužov v triede. V Japonsku muži predstavujú 37,7 % učiteľského zboru v prvých ročníkoch a 57,7 % v posledných ročníkoch základnej školy. V Brazílii štatistika klesá na 11,1 % učiteľov v prvom cykle a 31,1 % v druhom cykle.
Účasť rodičov a komunity na rozvoji vzdelávania má prvoradý význam a v Japonsku túto otázku berú vážne! Domy a komerčné zariadenia si na svoje dvere opatria pečaťou „Kodomo 110ban“, čím sa identifikujú ako útočisko pre deti, ktoré sa cítia ohrozené.
Čo sa týka rodičov, ich zapojenie sa nekončí prijatím učiteľov do ich domovov. Je bežné, že mnohí z nich jazdia na bicykli po uliciach a spolu s nimi nesú tabuľku s nápisom „na hliadke“. Blízkosť škôl a komunity sú náznakom veľkých zmien v japonskom vzdelávacom systéme.
Ak sa predtým kládol dôraz na reprodukciu obsahu, skupinovú disciplínu a poslušnosť smerujúcu k formovaniu svetovej veľmoci, dnes sa školy snažia formovať tvorivých a participatívnych ľudí. Tvárou v tvár potrebe vložiť na trh globalizovaných odborníkov došlo aj k zmenám vo formách vstupu a školských osnov.
Od roku 2020 bude anglický jazyk povinný na verejných školách a vyučovaný obsah vo všetkých disciplínach bude hodnotiť aktívne učenie, ktoré bude študentov povzbudzovať, aby hľadali odpovede. Zmeniť by sa mala aj prijímacia skúška na vysoké školy a výhodu môže využiť kandidát s ľahšou analýzou údajov a informácií.
Svetové rebríčky vzdelávania vždy ukazujú, že Japonsko zaujíma popredné miesta v oblastiach ako veda a matematika. Medzinárodný program hodnotenia študentov (PISA), trojročný test OECD pre 15-ročných študentov, ukazuje krajinu na prvých piatich pozíciách v tomto obsahu.
Výsledky sa však líšia v testoch čítania s porozumením, čo vedie k poklesu krajiny zo 4. miesta v roku 2012 na 8. v Pise 2015. Za poklesom výkonu môže podľa ministerstva školstva pokles slovnej zásoby, viac mladých ľudí používa smartfóny a menej číta.
Výsledky v Pise sú motorom zmien v japonskom vzdelávacom systéme. Čo však hovoria Brazílčania žijúci v Japonsku, keď zapisujú svoje deti do verejných škôl v krajine? Mnohí stále radšej zapisujú svoje deti do škôl, ktoré vedú krajania.
Medzi rôznymi dôvodmi je aj myšlienka na návrat do Brazílie a nepochopenie samotného systému. Aby sa minimalizovali dopady kultúrneho šoku, karikaturista Maurício de Sousa, tvorca Turma da Mônica, vytvoril brožúru „Turma da Mônica a škola v Japonsku“.
Publikácia je distribuovaná v japonských školách s brazílskymi študentmi a medzi ľuďmi, ktorí sa pripravujú na život na súostroví. Cieľom je ukázať, čo deti a ich rodičia nájdu, aby sa adaptácia uľahčila.
Zdroj: BBC