O Federálny najvyšší súd (STF) definovala na zasadnutí, ktoré sa konalo minulý týždeň, že domáce vzdelávanie v Brazílii, príp domáce vzdelávanie, by sa nemal považovať za zákonný prostriedok vzdelávania, kým neexistuje zákon, ktorý to upravuje. Podľa väčšiny ministrov by sa prijatie modality malo uskutočniť iba prostredníctvom nariadení vydaných Národným kongresom.
Z desiatich voličov sa len Luís Roberto Barroso, spravodajca pre túto záležitosť, prihlásil za konštitucionalizáciu domáceho vzdelávania v krajine, pričom povinnú školskú dochádzku považujeme za druh „paternalizmu“. Návrh však získal deväť hlasov proti z rôznych dôvodov. Alexandre de Moraes musí uznať právo rodičov starať sa o vzdelanie svojich detí, ako je stanovené v článkoch 205 a 227 CF.
pozrieť viac
IBGE otvára 148 voľných pracovných miest pre agenta pre výskum sčítania ľudu; vidieť ako…
Uverejnený zákon, ktorým sa ustanovuje „Program na získanie…
Minister stále citujúc text ústavy spomenul článok 226, ktorý zaručuje slobodu plánovania rodičovstva. Musí sa to však uskutočniť v partnerstve so štátom, ktorý musí ustanoviť Parlament požiadavky na kontrolu dochádzky, pedagogické hodnotenie a socializáciu, čím sa vyhneme únikom školy. Najkritickejšie hlasoval o domácom vzdelávaní minister Luiz Fux.
Ústava podľa neho nezabezpečuje zákonnosť domáceho vzdelávania tým, že stanovuje všeobecné pravidlá, ktoré túto modalitu nepokrývajú. Okrem toho považuje minister domácu výchovu za jeden zo spôsobov, ako zakryť zneužívanie a násilie, ale aj morálne zatvrdzovanie. Ako základ pre svoje hlasovanie uviedol Fux svoju skúsenosť prokurátora, počas ktorej mal kontakt s utláčateľskými rodinami.
Vo svojom prejave poznamenal, že „24,1 % agresorov detí sú ich rodičia alebo nevlastní otcovia“. Minister tiež spomenul Ritu Hipólito z Rozvojového programu OSN, ktorá zdôraznila úlohu pedagóga ako intervenujúceho v cykle násilia voči maloletým. Ďalším argumentom, ktorý použil Luiz Fux, bolo školské spolužitie, niečo, čomu by sa teoreticky dalo zabrániť v situáciách domáceho vzdelávania.
Celá diskusia o regulácii domáceho vzdelávania pochádza z mimoriadneho odvolania 888815, ktorého pôvod sa odvoláva na príkaz mandamus, ktorý podala rodina z Rio Grande do Sul v roku 2016. Rodičia dievčatka apelovali na odmietnutie obecných úradov vzdelávať dieťa doma. Po príchode na štátnu úroveň bola rodina poučená, aby zapísala svoju dcéru do bežného školského systému.
Do zasadnutia STF nebolo domáce vzdelávanie v Brazílii zakázané, no narazilo na prekážky v troch textoch – Federálna ústava, Štatút detí a dorastu, okrem trestného zákona. Prvý stanovuje, že vzdelávanie je úlohou verejnej moci. Ten zase stanovuje trest pre rodičov, ktorí dodržiavajú systém, za intelektuálne opustenie pod hrozbou pokuty alebo zadržania do jedného mesiaca.
Napriek opačným vlnám Národná asociácia domáceho vzdelávania (Aned) poukazuje na to, že 7-tisíc rodín prijalo domáce vzdelávanie ako spôsob výučby svojich detí. Právnu podporu vzdelávaciemu modelu poskytuje na celom svete viac ako 60 krajín, pričom najväčším podporovateľom sú Spojené štáty americké. V Brazílii návrh na zmenu ústavy 444 v roku 2009 prešiel Kongresom, ale v roku 2015 bol odložený.