Zaujímavý výskum z Duke University v USA zistil, že jednoduchá zmena myslenia môže priniesť veľa dobrého. vy Vedci zistili, že zvedavá myseľ zlepšuje pamäť.
Štúdia výskumníčky Alyssy Sinclairovej analyzovala správanie a pamäť 420 dospelých v rôznych situáciách.
pozrieť viac
Pozrite si 10 najdostupnejších miest na život v USA (žiadne…
Meta môže musieť zaplatiť používateľom až 5 000 BRL ako kompenzáciu za…
Najprv rozdelila účastníkov do dvoch skupín, ktoré by mali rôzne úlohy v simulácii, v ktorej by boli zlodejmi v múzeu.
Boli teda poverení vykonávať akcie v počítačovej hre, ktorá predstavovala múzeum umenia s farebnými dverami a obrazmi s rôznymi hodnotami. Na druhý deň testovania potrebovali skupiny identifikovať umelecké diela na navštívenom mieste.
Výsledky ukázali, že pobyt v stresových situáciách zlepšuje sústredenie, ale ovplyvňuje pamäť. Na druhej strane, zvedavosť môže aktivovať inú oblasť mozgu, ktorá stimuluje tento kognitívny aspekt.
(Obrázok: Freepik/Playback)
Prvá skupina vybraná v štúdii Duke University si mala predstaviť seba počas lúpeže, zatiaľ čo druhý tím potreboval naplánovať kriminálnu akciu počas návštevy lokality.
„Jednej skupine sme povedali: ‚Ste majstri zlodeji, práve teraz robíte lúpež. Vezmite si toľko, koľko môžete‘. Zatiaľ čo pre inú skupinu sme povedali, že sú to zlodeji, ktorí navštevujú múzeum a plánujú lúpež v budúcnosti,“ povedal Sinclair.
Výsledkom bolo, že družstvá podávali veľmi rozdielne výkony. Skupina, ktorá bola v stave núdze, mala v hre lepší strategický výkon. Tomuto tímu sa podarilo zapamätať si dvere s maľbami väčšej hodnoty.
Na druhej strane, druhý tím mal lepší pamäťový výkon v druhý deň testy. Správne si zapamätali viac obrazov a ich hodnoty.
Pre výskumníka štúdia poukázala na to, že stres ovplyvňuje pamäť a dlhodobú činnosť. Najlepšou stratégiou je preto umožniť ľuďom aktivovať zvedavý režim, aby si uchovali informácie z dlhodobého hľadiska a zlepšiť pamäť.
Analýza teda ukázala, ako ľudská mentalita funguje s rôznymi stimulmi. Štúdia vstúpi do novej fázy, aby pochopila, ako naliehavosť a zvedavosť skutočne ovplyvňujú rôzne časti mozgu.
