Spolupráca medzi Google a Osaka University mení spôsob, akým chápeme vzťah medzi hudbou a mysľou.
Pomocou „AI na čítanie myšlienok“, vedci dokázali vytvoriť hudbu podobnú tej, ktorú ľudia počúvali, keď im skenovali mozgy.
pozrieť viac
Proti vláde SP sa Švédsko vzdáva účinnosti knihy...
VŠEOBECNÉ čistenie: Spoločnosť Google upozorňuje na zatvorenie účtov Gmail
Prelomová štúdia otvára nové pohľady na to, ako hudbu spracovávajú ľudský mozog. Môže to byť dôležitý krok k pochopeniu toho, koľko činností je zachytených našimi mozgovými funkciami. Nižšie pochopte lepšie!
Výskum ukazuje, že umelá inteligencia (AI) je schopná generovať hudbu na základe mozgových vzorcov, čo otvára dvere k pochopeniu toho, ako hudba ovplyvňuje myseľ a emócie.
Výsledky naznačujú, že mozgovú aktivitu možno premietnuť do hudobných charakteristík, ako je žáner, rytmus, nálada a inštrumentácia.
Doteraz sa rekonštrukcia zvukov z mozgovej aktivity väčšinou skúmala vo vzťahu k jednoduchým zvukom, ako je ľudská reč a zvuky zvierat.
Takáto priekopnícka štúdia spoločnosti Google a univerzity v Osake však tieto hranice rozšírila a ponorila sa do zložitého sveta hudba.
(Obrázok: Shutterstock/Reprodukcia)
Proces tvorby hudby AI, nazývaný Brain2Music, využíva snímky mozgu získané funkčnou magnetickou rezonanciou (fMRI).
Z týchto údajov AI vytvára spojenie medzi mozgovými vzormi a hudobnými prvkami, ako je žáner a nálada.
Takýto personalizovaný prístup umožňuje technológii produkovať hudobné klipy, ktoré sa podobajú úryvkom hudby, ktorú počuli účastníci počas skenovania.
Zatiaľ čo AI dosiahla pozoruhodný úspech pri vytváraní hudby podobnej originálom, výskumníci poukazujú na to, že tento proces nie je dokonalý.
Zhoda medzi pretvorenou hudbou a pôvodnou hudbou bola okolo 60 %, čo naznačuje, že AI zachytáva určité aspekty skladieb presnejšie ako iné.
Tento prevratný objav však naznačuje významný potenciál pre budúci výskum a vývoj v tejto oblasti. Štúdia tiež odhalila špecifické oblasti mozgu zapojené do spracovania hudby.
Primárna sluchová kôra, kde sa interpretujú zvuky, sa aktivuje pri počúvaní hudby, pričom laterálna prefrontálna kôra, spojená s význammi a interpretáciou, zohráva úlohu dôležité.
Okrem toho výskum prináša fascinujúcu možnosť rekonštrukcie piesní, ktoré si ľudia predstavujú vo svojich mysliach, presahujúcich rámec fyzického sluchu.
Vedci tak odomykajú tajomstvá hlbokého spojenia medzi hudbou a mysľou a otvárajú dvere komplexnejšiemu chápaniu toho, ako hudba formuje ľudskú skúsenosť.
Štúdia by mohla mať aj praktické dôsledky na vývoj personalizovaných hudobných terapií a intuitívnejších interakcií medzi ľuďmi a technológiou.
