Predstavte si, že prehľadávate strechu starobylej katedrály hľadať kozmický prach, mikroskopické častice z vesmíru, ktoré so sebou nesú tajomstvá vzniku Slnečná sústava a možno aj kľúč k vzniku života na Zemi.
To je poslaním Penny Wozniakiewiczovej z University of Kent a jej tímu, ktorí premieňajú historické strechy Spojeného kráľovstva na laboratórium na objavy o vesmíre.
pozrieť viac
„Satelitnú galaxiu“ je možné vidieť voľným okom v tomto…
So silnou vlnou horúčav si vodiči aplikácií účtujú poplatok za zapnutie…
Kozmický prach, tiež známy ako mikrometeority, sa skladá hlavne z úlomkov komét a asteroidov.
Takéto záhadné častice sú rozptýlené po celom svete Zema vedci sa domnievajú, že obsahujú kľúčové stopy o histórii našej planéty a slnečnej sústavy. Ich lokalizácia a štúdium je však náročná úloha.
Väčšina kozmického prachu, ktorý sa dostane na Zem, pochádza z oblaku Zodiacal, medziplanetárneho prachového oblaku, ktorý obieha okolo Slnka.
Keď Zem prejde takýmto oblakom, kozmický prach je zmietaný atmosférou a usadzuje sa na zemi. Takže tieto drobné časti možno nájsť všade, vrátane nášho oblečenia.
(Obrázok: M.Van Ginneken/Folco, University of Pisa/Reproduction)
Nájsť a pozbierať tento prach však nie je jednoduchá úloha. Matthew Genge z Imperial College London to opisuje ako hľadanie „kozmickej ihly v kope sena“. Existuje však jedno miesto, kde sa takéto častice objavujú ľahšie: Antarktída.
Je tu ideálne miesto na hľadanie kozmického materiálu, keďže je to najsuchšie miesto na Zemi. Nedostatok tekutej vody znamená, že kozmický prach a mikrometeority majú dlhšiu životnosť.
V tomto nepriateľskom prostredí strávil Genge sedem týždňov zbieraním vzoriek kozmického prachu, pričom medzi 5 kg zozbieraného materiálu našiel tisíce mikrometeoritov.
Penny, na druhej strane, zameriava svoj výskum bližšie k domovu, na strechy starobylých katedrál Spojeného kráľovstva. Dôvod? Tieto stavby sú starobylé a relatívne nedotknuté v porovnaní s modernými budovami.
Okrem toho majú katedrály často podrobné záznamy o ich údržbe a čistení, čo pomáha výskumníkom určiť, ako dlho sa kozmický prach hromadí.
Proces zberu a analýzy týchto vzoriek je precízny. Materiál sa vyčistí, preoseje cez sitá, aby sa oddelili časti dostatočne malé na to, aby sa dali považovať za kozmický prach, a potom sa skúma pod mikroskopom.
Elementárne zloženie a prítomnosť rýchlo sa rozpadajúcich rádioaktívnych izotopov sú rozhodujúcimi indikátormi, že častica je kozmického pôvodu.
Penny Wozniakiewicz a jej tím majú ambiciózne plány na prezentáciu objavov jedinečným spôsobom. Ich cieľom je premeniť podrobné inšpekcie kozmického prachu na úžasné 3D modely, ktoré sa zobrazia v katedrálach, kde boli nájdené.
„Myšlienkou je vziať niečo, čo sotva vidíte na prste, a urobiť to oveľa väčšie, aby ste to mohli držať v ruke,“ vysvetľuje Penny.
Každý rok na Zemi pristane približne 100 miliárd častíc vesmírneho prachu, ktoré so sebou nesú tajomstvá asteroidov a odhaľujú záblesky formovania planetárnych systémov.
Takéto mikrometeority okrem vody obsahujú aj organické molekuly, čo naznačuje, že mohli slúžiť ako stavebné kamene pre život na Zemi.
Kozmický prach funguje ako most, ktorý nás spája s kozmom a poskytuje informácie o zložitom vzťahu medzi nebeskými telesami a našou planétou.
Penny Wozniakiewicz a ďalší vedci nájdu každú mikroskopickú časticu na strechách katedrál alebo v nehostinných oblastiach Antarktídy nám pomáha odhaliť tajomstvá vesmíru a naše vlastné existencie.
Tieto neviditeľné častice usadené na tých najneočakávanejších miestach sú skutočnými poslami z hlbokého vesmíru a prinášajú so sebou príbehy, ktoré sa práve začínajú rozprávať.
