Pojem „rúhanie“ sa vzťahuje na akt nerešpektovania alebo urážania božstva alebo náboženstva. Prejavuje sa to, keď sa negatívne vyjadruje o viere alebo keď prejavujeme pohŕdanie Bohom alebo akoukoľvek entitou, ktorá sa považuje za posvätnú.
Viete však, že na niektorých miestach vo svete môže byť rúhanie dokonca klasifikované ako trestný čin?
pozrieť viac
Nebeský gigant: objavte najväčší kvadrokoptérový dron na svete,…
Úroveň IQ nie je schopná úplne zmerať našu inteligenciu,…
Pokračujte v čítaní a lepšie pochopte pôvod tohto konceptu, ako aj históriu toho, ako môže rúhanie dostať niekoho do väzenia.
Rúhanie je hlboko spojené s abrahámovskými náboženstvami: judaizmom, kresťanstvom a islamom.
V kresťanstve
A Svätá Biblia, kniha, ktorá je základom kresťanskej viery, obsahuje viaceré zmienky o rúhaní. V Starom zákone pasáž nachádzajúca sa v 3. Mojžišovej 24:16 vyhlasuje, že každý, kto by sa rúhal Pánovmu menu, bude odsúdený na smrť.
V Novom zákone text Marka 3:29 varuje pred závažnosťou rúhania sa Duchu Svätému.
Téme sa venovali aj veľkí kresťanskí teológovia. Tomáš Akvinský vo svojom diele „Summa Theologiae“ spomenul, že rúhanie je závažnejšie ako vražda, keď uvažujeme o jeho predmetoch.
Protestantské diela, ako napríklad „Kniha svornosti“ a „Heidelberský katechizmus“, posilňujú závažnosť tohto hriechu.
V islame
V islame sa urážanie Boha, proroka Mohameda alebo akejkoľvek posvätnej bytosti považuje za rúhanie. Korán, posvätná kniha moslimský, naráža na to, ako zaobchádzať s tými, ktorí sú proti islamu, ale nestanovuje konkrétny trest za rúhanie.
Zákon šaría, platný v mnohých moslimských krajinách, však stanovuje rôzne tresty za takýto zločin.
V judaizme
O judaizmus má prísne tresty pre tých, ktorí sa rúhajú, najmä pri márnom používaní Božieho mena, reprezentovaného takzvaným tetragramatónom. Téme sa venuje aj Sedem Noemových zákonov.
V indických náboženstvách
Naproti tomu náboženstvá indický ako hinduizmus, budhizmus a džinizmus nemajú jasnú koncepciu rúhania, okrem sikhizmu.
V mnohých spoločnostiach rúhanie presahuje rámec toho, že je len hriechom; považuje sa to aj za trestný čin. Zatiaľ čo mnohé krajiny aktualizovali alebo dokonca zrušili svoje zákony o rúhaní, iné stále takéto zákony zachovávajú a prísne ich presadzujú.
Krajiny ako Anglicko a Wales zrušili zákony o rúhaní v roku 2008 a Škótsko urobilo to isté len v roku 2021. Podobné zákony zrušili aj štáty vrátane Austrálie, Kanady, Dánska a Francúzska.
Dokonca aj v Amerike, kde Prvý dodatok chráni slobodu prejavu, boli v kolóniách zákony o rúhaní.
Na druhej strane, mnohé krajiny, najmä tie s kresťanskou alebo moslimskou väčšinou, stále majú zákony o rúhaní.
Napríklad Severné Írsko považuje rúhačské ohováranie za zločin. Krajiny ako Rakúsko, Brazília, Nemecko, Filipíny a Švajčiarsko majú tiež zákony súvisiace s rúhaním.
Rúhanie v moslimských krajinách
Drvivá väčšina moslimských krajín vrátane Afganistanu, Alžírska, Bahrajnu a mnohých ďalších presadzuje zákony, ktoré sa točia okolo rúhania. Tieto zákony sa líšia v závažnosti a presadzovaní, ale v týchto krajinách sa s rúhaním vo všeobecnosti zaobchádza vážne.
Iné národy a rúhanie
Okrem abrahámskych krajín majú zákony ako India, Mjanmarsko, Nepál a Thajsko zákony, ktoré v podstate považujú rúhanie za zločin, s variáciami a špecifikami.
Rúhanie ako pojem a zločin sa vo svojej definícii a zaobchádzaní vo svete značne líši. Zatiaľ čo niektorí to považujú za akt slobody prejavu, iní to vnímajú ako vážny priestupok.
Pochopenie a rešpektovanie rôznych kultúrnych a náboženských pohľadov na túto tému sú v globalizovanom svete nevyhnutné.
