Vo veku okolo 13,8 miliardy rokov sa to len tak hemží sústavami nebeských telies. Práve cez astronómiu o nich máme informácie, vďaka ktorým pochopíme trochu viac o vzniku vesmíru. byť tým staroveké galaxie NASA, jeden z hlavných predmetov štúdia astronómov, videla exempláre, ktoré existovali pred miliardami rokov. Pozrite sa teda na objav teraz.
pozrieť viac
Upozornenie: TÁTO jedovatá rastlina pristála mladého muža v nemocnici
Google vyvíja nástroj AI na pomoc novinárom v…
Podľa teória veľkého tresku, vesmír bol len priestorom bez svetla, len s oceánom kvarkov a gluónov, fenomén známy ako prvotná polievka. Čoskoro potom, asi o 300 až 400 miliónov rokov neskôr, sa začali formovať prvé galaxie.
Napriek tomu, že astronómii slúžil krátky čas, práve vďaka Jamesovi Webbovi sa mohla zhmotniť možnosť zachytiť svetelné vlny vyžarované starovekými galaxiami.
Pozorované galaxie
Najnovší objav zachytáva niekoľko starovekých galaxií. Dokonca sa javia ako najvzdialenejšie telesá, aké kedy boli vo vesmíre videné, čím sa stávajú historickým medzníkom. Majú zvláštne vlastnosti, ako je ich červenkastá farba, čo naznačuje prítomnosť vesmírneho prachu.
Aby vedci presnejšie identifikovali vek galaxií, študovali ich príslušné spektrálne čiary. Čoskoro sa zistilo, že najstaršia galaxia medzi pozorovanými galaxiami je GHZ2/GLASS-z12, ku ktorej vzniku došlo približne 367 miliónov rokov po Veľkom tresku.
Prostredníctvom týchto údajov budú môcť byť štúdie o pôvode vesmíru doplnené novými získanými informáciami. Mimochodom, výskumníci stále nie sú spokojní s tým, čo našli. Ich cieľom je otestovať kapacitu ďalekohľadu a zväčšiť ju, aby bolo možné získať viac takýchto záznamov.
Ako James Webb nachádza galaxie tak ďaleko?
Aj keď neexistujú žiadne stroje času, James Webb tak funguje. Keď ukazuje na veľké vzdialenosti, znamená to, že sa pozerá do minulosti. Je to preto, že pozorované svetelné vlny nie sú aktuálne, ale spred miliónov, ba dokonca miliárd rokov. Inými slovami, teleskop pozoruje telesá, ktoré z väčšej časti už neexistujú.
