"Multivesmír je pojem, o ktorom vieme strašne málo." Tieto slová od Dr. Strange to Peter Parker v nedávno vydanom Spider-Man: Never Go Home nie sú absolútne nesprávne. Minulý týždeň tiež teaser Doctor Strange v seriáli Multiverse of Madness dráždil tento koncept viacerých vesmírov.
Existuje teda nejaká vedecká podpora pre túto fantáziu? Zatiaľ čo niektorí fyzici navrhli, že náš vesmír môže byť len jednou z mnohých realít, iní tvrdia, že to nie je nič iné ako špekulácia.
pozrieť viac
Potvrdené: Samsung skutočne vyrába skladacie obrazovky pre…
Čína vykonáva experimenty so zebričkou na vesmírnej stanici...
Sabine Hossenfelder, nemecká teoretická fyzička, má zaujímavý pohľad na multivesmír. Vo videu zverejnenom v roku 2019 na svojom kanáli YouTube hovorí, že „viera v koncept multivesmíru je logicky ekvivalentná viere v Boha. Preto je to náboženstvo, nie veda.“ Vysvetľuje, že veda nám nehovorí nič o vesmíroch, ktoré by sme nemohli pozorovať.
Lekár. Téme sa venuje aj Kinjalk Lochan, odborný asistent fyziky na IISER Mohali, ktorý sa špecializuje na oblasť všeobecnej relativity, čiernych dier a raného vesmíru.
Väčšina fyzikov tvrdí, že koncept multivesmíru je špekulácia alebo sci-fi. Prečo teda niektorí veria, že môže existovať?
Dovoľte mi vliať trochu optimizmu do diskusie bez toho, aby som sa zaviazal byť zástancom tohto konceptu. S príchodom kvantovej mechaniky prišiel úžasný poznatok – že je nepredstaviteľne ťažké niečo úplne zavrhnúť. Každý proces má určitú pravdepodobnosť výskytu – nízku alebo vysokú – ale zriedkavo nulovú.
Všetko, čo vo všeobecnosti vidíme, učíme sa a čomu rozumieme, je založené na skúsenostiach, ktoré máme – skúsenostiach získaných v rozsahu (veľkosti a energie), v akom bežne žijeme. Zvyčajne existuje dobre pochopený tok udalostí, z ktorých vyvodzujeme nejaké logické závery. Napríklad, ak je človek predo mnou, z toho vyvodím, že v tej chvíli nie je nikde inde.
Na mikroskopickej úrovni však môžu koexistovať dve alebo viac realít – napríklad elektrón môže žiť súčasne „tu“ a „tam“ (dokázané experimentmi). Slávny príklad Schrodingerovej mačky ukazuje, že mačka môže byť mŕtva aj živá, ak je spojená s mikroskopickou časticou, ktorej prítomnosť „tu“ alebo „tam“ mačku zabije alebo ju ušetrí.
Tieto koncepty vedú k myšlienke, že keď sa vesmír zrodil, aj on bol mikroskopickou entitou. Muselo teda existovať aj milión možností, aby mohla koexistovať. Otázkou je, čo sa stalo s týmito ďalšími možnosťami? Zmizli v prospech tej, ktorú vidíme, alebo naozaj všetci koexistovali? Dovolím si tvrdiť, že to nevieme naisto.
