Pre mnohých sa životnosť obuvi končí až vtedy, keď vykazuje známky opotrebovania, vďaka čomu sú škaredé alebo nepohodlné. Táto myšlienka však bola v minulosti (20. storočie) veľmi odlišná, najmä ak sme rátali so vznikom inovatívneho stroja. Fluoroskop nielenže rozprúdil trh s obuvou, ale poskytol aj zábavu pre zákazníkov posadnutých technológiou. Zistite viac o tejto inovácii!
Čítaj viac: Emisie žiarenia v smartfónoch: skontrolujte, ktoré mobilné telefóny prepúšťajú najviac žiarenia
pozrieť viac
Astrológia a génius: TOTO sú 4 najskvelejšie znaky…
iPhony, ktoré neuspeli: 5 uvedení verejnosťou odmietnutých!
Fluoroskopia je test, ktorý využíva ionizujúce žiarenie na získanie po sebe idúcich snímok časti tela. Tiež známy ako rádiografia, tento test vyžaruje röntgenové lúče pomaly, čo umožňuje zobrazenie obrazu naživo.
Fluoroskopia na úpravu topánok sa stala bežnou kvôli armáde. Bostonský lekár Jacob Lowy použil túto metódu na vyšetrenie nôh zranených vojakov bez toho, aby si museli vyzuť topánky.
Na konci vojny Lowy aplikoval technológiu v obchode s obuvou a v roku 1919 sa ju snažil patentovať. Patent však získal až v roku 1927. Preto svoje zariadenie nazval „Foot-O-Scope“.
Do poľných nemocníc sa teda počas Prvej nedostali len vojaci svetovej vojny, ktorí ťažili zo zariadenia, ktoré Marie Curie postavila, prenosného lúčového stroja X.
V 20. rokoch minulého storočia museli zákazníci, ktorí neboli pripravení na výmenu topánok, a tí, ktorí chceli veľkosť, ktorá im sedela na chodidlá, podstúpiť skiaskop. Stroj, ktorý „vybral“ alebo upravil najlepšiu topánku, bol veľmi atraktívny, napokon, ľudia mali radi technológiu, aby bola v ich živote užitočná.
Až v roku 1948 vedci začali skúmať množstvo žiarenia, ktoré vyžarujú fluoroskopy. Týmto spôsobom začali vidieť škodlivé účinky zvyškov týchto elektromagnetických vĺn, a tak si začali získavať celosvetovú pozornosť.
Prieskum uskutočnený v americkom Michigane ukázal, že 43 z 200 strojov vyžaruje približne 75R žiarenia za minútu a toto extrémne vysoké tempo môže viesť k rôznym dlhodobým ochoreniam.
Akonáhle bol upozornený na nebezpečenstvo zariadenia, nadšenie a vnímanie zákazníka z jeho používania prudko klesli. Nikto predsa nechcel byť okolo stroja, ktorý by mohol spôsobiť rakovinu.
S redukciou verejnosti tak podnikatelia postupne opúšťali skiaskopiu, až ju štáty začali zakazovať. Koncom 70-tych rokov 20. storočia skončilo vybavenie, ktoré bolo určené na komerčné použitie, vyhodené na smetiská, v sekáčoch a pivniciach a stalo sa históriou a postrachom.