Clarice Lispectorová bola jednou z najznámejších spisovateliek v brazílskej literatúre. Clarice bola okrem spisovateľky aj novinárkou.
Napriek tomu, že sa narodil na Ukrajine, má židovský pôvod, väčšinu života prežil v Brazílii. So svojou rodinou prišiel na brazílsku pôdu v roku 1921, rok po jeho narodení. Spisovateľ sa stal naturalizovaným Brazílčanom a tvrdil, že pochádza z Pernambuca.
pozrieť viac
Itaú Social 2022 rozdá 2 milióny fyzických a…
Mimovládna organizácia Pró-Saber SP ponúka bezplatný kurz pre pedagógov
Literatúra Clarice Lispector patriaca do tretej fázy modernizmu. Písala vety a básne o živote, láske, snoch, šťastí a slobode.
Pozri nižšie 30 citáty Clarice Lispectorovej!
Nebezpečné môže byť aj vyrezávanie samotných defektov. Nikdy neviete, aká porucha drží celú našu budovu.
Vzdaj sa, ako som sa vzdal. Ponorte sa do toho, čo nepoznáte ako ja. Netrápte sa pochopením, život prevyšuje akékoľvek chápanie.
Som taký, aký ma vidíš. Môžem byť ľahký ako vánok alebo silný ako vietor, záleží na tom, kedy a ako ma uvidíte prechádzať.
Áno, moja sila je v samote. Nebojím sa búrlivých dažďov ani veľkého voľného vetra, pretože aj ja som tma noci.
Predpokladám, že pochopenie seba samého nie je otázka inteligencie, ale citu, kontaktu... Alebo sa dotýkať, či nedotýkať sa.
A ak si myslíš, že som divná, rešpektuj tiež. Dokonca aj ja som bol nútený rešpektovať samú seba.
Nemýľte sa, jednoduchosť sa dosiahne iba tvrdou prácou.
Na nič iné mi nezostáva čas, byť šťastný ma veľmi zožiera.
Slobody je málo. To, po čom túžim, stále nemá meno.
Verila v anjelov a pretože on veril, že existujú.
Neopravuj ma. Interpunkcia je dych vety a moja veta tak dýcha. A ak si myslíš, že som divná, rešpektuj to tiež. Dokonca aj ja som bol nútený rešpektovať samú seba.
Ale je tu život, ktorý treba intenzívne žiť. Existuje láska. Treba to prežiť do poslednej kvapky. Bez akéhokoľvek strachu. Nezabíjajte.
Mám veľa tvárí. Jedna je skoro pekná, jedna skoro škaredá. Ja som čo? Takmer všetko.
Netrápte sa pochopením, život prevyšuje akékoľvek chápanie.
Máme právo nechať loď bežať. Veci fungujú, nemusíte tak tvrdo tlačiť.
Najhoršia je však náhla únava z toho všetkého. Zdá sa, že je toho veľa, vyzerá to tak, že ste už mali všetko a nič iné už nechcete.
Nechcem mať strašnú obmedzenosť niekoho, kto žije len z toho, čo má pravdepodobne zmysel. Nie ja: Chcem vymyslenú pravdu.
Nežiadal som príliš veľa vecí, aby som nezmiatol Boha, ktorý je o polnoci na Nový rok taký zaneprázdnený.
Jediná pravda je, že žijem. Úprimne, žijem. Kto som? No to už je priveľa.
Teraz už viem: som sám. Ja a moja sloboda, ktorú neviem využiť. Veľká zodpovednosť samoty.
Niekedy je mi z ľudí zle. Potom to prejde a opäť som celý zvedavý a pozorný. A toto je všetko.
A nerozumiem ani tomu, čomu rozumiem: pretože som nekonečne väčší ako ja sám a nedosahujem sám seba.
Každý môže milovať ružu, ale ak chcete zahrnúť tŕne, musíte mať veľké srdce.
Dáva láska tomu druhému vlastnú osamelosť ako dar? Pretože je to to posledné, čo zo seba môžeš dať.
Je nesprávne, ak prestanete robiť niečo, čo sa bojí toho, čo si budú myslieť ostatní.
Predpokladám, že pochopenie seba samého nie je otázka inteligencie, ale citu...
Tvor áno, lož nie. Vytváranie nie je predstavivosť, je vystavené veľkému riziku, že bude mať realitu.
Milovať sa nekončí. Akoby na mňa svet čakal. A idem v ústrety tomu, čo ma čaká.
Chcem, aby všetko bolo intenzívne, prehnané a bláznivé. Lebo len tak som spokojný!
Čas sa pokúša uniesť môj úsmev, ale ja odolávam ako dieťa, ktoré sa bojí svojej matky, keď si škrabe koleno. Prehltnem slzy, takže ma to už nebolí.
Tiež sa ti môže páčiť:
