Byť rodičom a dospievajúci Je to cesta plná výziev a potreba vedenia nebola nikdy dôležitejšia.
S rastúcim tlakom, ktorému dnes mladí ľudia čelia, je nevyhnutné identifikovať rozdiel medzi bežným tínedžerským stresom a možnou úzkosťou.
pozrieť viac
Objavte skutočný príbeh filmu „The Revenant“, ktorý priniesol...
Zatmenie Slnka: TIETO znamenia budú výrazne ovplyvnené týmto zriedkavým…
Navigácia v tínedžerskom veku môže byť pre mladých ľudí mimoriadne stresujúca, takže mnohí rodičia majú pochybnosti: Je to len stres z veku alebo hlbší problém?
V Spojených štátoch sa úzkosť tínedžerov rozmohla. Nedávne štúdie ukazujú, že približne 32 % z nich má diagnostikovaný nejaký typ úzkostnej poruchy.
Vzhľadom na túto alarmujúcu štatistiku je pravdepodobné, že poznáte mladého človeka, ktorý čelí súvisiacim problémom, alebo vás dokonca zaujíma.
Ale čo je to vlastne úzkosť? Podľa odborníkov je to reakcia mozgu na stres, generovaná vnímaním hroziaceho nebezpečenstva.
(Obrázok: zverejnenie)
Takéto nebezpečenstvo môže súvisieť so skutočnou fyzickou hrozbou alebo očakávaním budúcich udalostí, čo vedie jednotlivca k pocitu úzkosti zo situácií, ktoré ešte nenastali.
Je zaujímavé, že úzkosť sa môže prejaviť aj bez zjavného spúšťača alebo konkrétnych myšlienok.
Ľudský mozog má pri neustálom hľadaní bezpečia schopnosť zaznamenať momenty stresu a pripraviť sa na podobné situácie v budúcnosti.
Čím častejšie bude mozog pristupovať k tejto „stresovej pamäti“, tým rýchlejšie a intenzívnejšie sa táto reakcia aktivuje pri ďalších príležitostiach.
Zo všetkých týchto dôvodov je nevyhnutné, aby si rodičia, pedagógovia a zdravotnícki pracovníci boli vedomí týchto príznakov, aby poskytli potrebnú podporu tínedžerom v tejto emocionálnej výzve.
Pochopenie úzkosti u tínedžerov si vyžaduje hlbší pohľad na to, ako funguje mozog. Amygdala, mozgová štruktúra podobná tvaru mandle, je epicentrom vytvárania strachu.
Integruje limbický systém, zodpovedný za riadenie emócií, spomienok a inštinktov prežitia. Preto bol navrhnutý tak, aby uprednostňoval situácie nebezpečenstva, zranenia alebo strachu.
Ak sa však táto štruktúra stane nadmerne aktívnou, môže vyvolať nadmernú úroveň úzkosti. Keď amygdala zaznamená hrozbu, aktivuje uvoľňovanie adrenalínu a iných hormónov, čím spustí reakciu „bojuj alebo uteč“. Tento proces posiela krv do končatín, čo umožňuje rýchlu reakciu, či už na obranu alebo útek.
Hoci ide o základnú biologickú reakciu, keď sa aktivuje bez prítomnosti skutočného nebezpečenstva – ako napr anticipačná úzkosť - nahromadená energia môže zostať v tele, čo vedie k nepretržitému pocitu v úzkosť.
