A demografia je oblasť vedomostí, ktorá využíva štúdie a informácie z geografie, sociológie, histórie a Antropológia vykonávať štúdie populácií a ich dynamiky, čo zahŕňa aj využitie Štatistika. Demografické štúdie sa teda zaoberajú všeobecnými faktormi obyvateľov daného miesta, ako je napríklad štruktúra vek, perspektívy rastu, migrácia, rodové otázky, úmrtnosť a mnohé iné faktory.
Pre lepšie pochopenie správania sa populácií je bežné používať niektoré základné pojmy. Hlavnými populačnými pojmami sú hustota obyvateľstva, absolútna populácia, preľudnenie, miera rastu a pojmy súvisiace s migráciou.
pozrieť viac
Nerovnosť: IBGE zverejňuje 10 najhorších štátov…
Izrael je 4. najsilnejšia vojenská mocnosť na svete; skontrolujte poradie
Čo sa týka číselných údajov obyvateľstva, používajú sa niektoré základné pojmy, ako napr absolútna populácia, čo je celkový počet obyvateľov žijúcich na danom území, takže keď je tento počet vysoký, hovoríme, že ide o oblasť ľudnatý
. Na druhej strane, ak vezmeme do úvahy pomerné sadzby, dostaneme sa ku konceptu demografická hustota, čo je počet obyvateľov na každú jednotku plochy, ktorý sa zvyčajne meria v kilometroch štvorcových. Keď je táto hustota vysoká, hovoríme, že miesto je husto osídlené a keď je nízka, hovoríme o demografické medzery.Brazílske územie má napríklad v roku 2015 podľa IBGE, jedného z najväčších na svete, približne 204 miliónov obyvateľov. Na druhej strane, keďže ide o krajinu kontinentálnych rozmerov, hustota obyvateľstva je len 24 obyv./km², čo sa považuje za relatívne nízke číslo. Preto sa bežne hovorí, že Brazília je síce ľudnatá, no riedko obývaná krajina.
Okrem týchto dvoch pojmov existuje aj preplnenosť, ktorý sa používa na označenie tých oblastí, ktoré trpia nedostatkom zdrojov alebo zlým rozdelením príjmov, čo robí že existuje veľký počet obyvateľov pod hranicou chudoby alebo vo veľmi nepriaznivých sociálnych podmienkach. Krajina preto nemusí byť husto osídlená alebo zaľudnená, no stále môže byť preľudnená.
REKLAMA
Pokiaľ ide o nárast počtu obyvateľov v danej oblasti, uplatňuje sa súbor pojmov. Prvá sa týka počtu detí na každú ženu z hľadiska aritmetického priemeru, ktorý nazývame miera plodnosti. už ten pôrodnosť predstavuje počet živonarodených detí na tisíc obyvateľov, pričom úmrtnosť predstavuje obdobne počet úmrtí na tisíc obyvateľov.
V tomto zmysle, keď odrátame počet narodených od počtu úmrtí v danom období, dostaneme sa ku konceptu tzv. prirodzený alebo vegetatívny rast, čo predstavuje nárast počtu ľudí v danej lokalite bez zohľadnenia vstupu a výstupu obyvateľov. Migračné saldo zasa predstavuje počet ľudí prichádzajúcich na miesto analýzy (imigranti) znížený o počet ľudí, ktorí z daného miesta odchádzajú (emigranti). Následne súčet vegetatívneho rastu a migračná rovnováha nám dáva všeobecný obraz o populačnom raste regiónu v danom období.
Keď o migrácie, hlavné pojmy sú spojené s trvaním vysídlenia. Najmenší z nich je dochádzanie za prácou, čo je každodenný pohyb obyvateľov (napríklad chodenie do práce) z jedného mesta do druhého v takzvaných metropolitných regiónoch. už ten sezónna migrácia, dochádza v relatívne dlhšom období, ale ide aj o prechodný pohyb, napríklad výlet za turistickým alebo služobným účelom. Okrem toho existujú trvalé migrácie, čo môže zahŕňať prípady útočiská (útek z krajiny), hľadanie práce alebo zmena profesionálneho vzťahu, okrem iných možností.
Posledným typom migrácie, ktorý stojí za zmienku, je typ vidiek-mesto, kedy dochádza v určitom časovom období k masovej migrácii obyvateľstva z vidieka do miest, ktorá sa nazýva aj tzv. vidiecky exodus. Žiaľ, tento proces vrcholí urbanizáciou alebo jej zintenzívnením v rôznych lokalitách.
Demografické ukazovatele sa používajú na hodnotenie životných podmienok populácií v rôznych častiach sveta. vo svete, s cieľom diagnostikovať hlavné sociálno-ekonomické problémy a stanoviť ciele a opatrenia na ich dosiahnutie bojovať s nimi. Niektoré z najpoužívanejších indexov sú HDI, Giniho koeficient, miera nezamestnanosti a hranica chudoby.
O HDI - Index ľudského rozvoja – pripravila ho OSN v 90. rokoch a snaží sa merať kvalitu života obyvateľov. Preto sa berú do úvahy tri hlavné faktory:
REKLAMA
O Giniho koeficient – nazývaný aj Giniho index – je matematický údaj používaný na meranie sociálnej nerovnosti. Analyzuje koreláciu medzi najchudobnejším a najbohatším obyvateľstvom a klasifikuje ich podľa úrovne príjmu. V číselnom vyjadrení sa tento koeficient meria od 0 do 1. Čím bližšie k nule, tým je krajina nerovnejšia; čím bližšie k 1, tým lepšie je rozdelenie príjmov.
Údaje o nezamestnanosť sú tiež základom merania rozvoja krajiny a kvality života jej obyvateľstva. V tomto prípade miera nezamestnanosti – aj tzv miera neobsadenosti – označuje nezamestnanú ekonomicky aktívnu populáciu (EAP), teda obyvateľov, ktorí majú podmienky a záujem pracovať za mzdu, ale nemôžu to robiť.
Nakoniec, hranica chudoby alebo hranica extrémnej chudoby sú údaje vytvorené Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Svetovou bankou v 90. rokoch 20. storočia označujú populáciu žijúcu s denným príjmom nižším ako 1,25 USD (jeden dolár a dvadsaťpäť centov). Podľa najnovších údajov počet ľudí v týchto podmienkach dosahuje približne 25 % svetovej populácie, pričom väčšina ľudí sa sústreďuje v zaostalých krajinách.
Autor: Rodolfo Alves Pena
Majster v geografii
